Dubnické opály
Obdobie rokov 1918 - 1922
Na Dubníku, ostal takmer 200 – ročný vývoj bez minimálneho povšimnutia. Ba boli aj náznaky, akoby ťažba opálov a ich výskum boli len neskutočnou rozprávkou. Mocnosť opálovej horniny označil Kožura od 66 do 70 m, s hlavným smerom 21 h SV – JZ. Hlavný smer ložísk viedol od povrchu do úbočia Libanky pod uhlom 80°. V tomto priestote sa dobýval opál. Dislokácia baní na Libanke mala pritom v severnej časti bane smer SZ a v južnej južný smer. Hornina obsahujúca opály sa vyskytovala na západnej strane dislokácie. V nadloží sa objavila pyroxenicko – andezitová láva a v podloží pyroxenický andezit.
Baňa mala dva komunikačné otvory a to hlavnú štôlňu Jozef (607,75 m n.m, dĺžka okolo 700 m) a hlavnú štôlňu Viliam (580,40 m n .m, dĺžka 900 m). Štôlne na obzore boli dlhé asi 400 m. Všetky boli v svahoch Libanky. Medzi jednotlivými medziobzormi a porubami boli šikmé prechody, resp. schody. Z každej štôlne viedol prekop na pracoviská. Svetlý profil chodieb bol 2,2 m vysoký a 2 m široký, pričom hlavnú štôlňu Jozef používali na dopravu baníkov i materiálu. Hlavnú štôlňu Viliam na odvádzanie vody zo spodných horizontov. V chodbách položili aj koľajnice na dopravu hlušiny . Centrálna šachta bola 117 m hlboká. Ústie štôlne Jozef malo kamennú výstuž , štôlňa Viliam výstuž drevenú. Horizonty sú 15 – 30 – 50 – 67 m. Hĺbku najnižšieho horizontu (67 m) dosiahli v roku 1898.
Výskyt opálov v bani bol taký náhodný, že sa nemohli stanoviť žiadné pravidlá. Svetový trh drahokamov bol bohato zásobený austrálskymi opálmi preto prosperita Dubníka závisela hlavne od domáceho odbytu.