Dubnické opály
Brúsenie a leštenie opálov
Pri spracúvani opálu sa postupovalo tak, že sa v bani zhruba očistil od hlušiny kliešťami /v súčastnosti sa opál oddeluje chemicky/ potom sa preniesol do brusiarni a nechal sa pár dní vyschnúť. Spracovanie čersto vyťaženého opálu mohlo spôsobiť prasknutie.
Väčšie kusy sa zhruba opracovali, aby bol viditeľný ich /vnútorný oheň/, podla ktorého sa potom surovina upravovala. Potom nasledovalo brúsenie. Na túto prvú fázu brúsenia bol určený osobitný pracovník. Opál sa potom formoval do tvaru šošovice alebo elipsoidu. Brúsiť sa začalo na pieskovcovom kotúči. Ďalší brusič brúsil opál na tvrdej brúske, ktorou sa odstraňovali menšie kazy, ako boli pukliny, jamky a pod. Treti brusič na vodorovnom drevenom kotúči z lipivého dreva, napustenom pezmou, brúsenie dokončil. Ak opál uznali za bezchybný, nasledovala závetečná fáza leštenie. Opál sa leštil na drevenom kotúči posypanom triepelom. Po skončení sa opál odvoskoval ponorením do liehu. Tu sa nechal asi hodinu, potom sa na plátne dôkladne očistil jelenicou, zvážil sa karár a zaevidoval. Brúsením a leštením surovina strácala niekedy až 80 % svojej váhy.
Veľké umenie brusičov spočíva v tom, že dokážu v surovine zachovať správne sfarbenie, čistotu kameňa a v hierarchii drahokamov uhádnu a zohľadnia i správne miesto opálu na trhu.
brouseny-opal.jpg
opracovaný opal
Konštatovaním, že spracovaniu opálu treba venovať veľkú starostlivosť, nepovieme nič nového. Spomeňme napríklad (laboratórne čiastočné preváranie), že brusič ho pri brúsení musí chrániť pred veľkým zohrievaním, ináč opál dostane trhliny a môže sa rozpadnúť. Materiál na brúsenie sa okrem toho musí nastaviť tak, aby jeho farbohra ostala čo možno najživšia. Pri spracovaní väčších kusov si musí brusič uvedomiť, že nie každá časť spracúvanej suroviny má rovnakú opalescenciu. Spracovateľ musí mať množstvo odborných znalostí, ak má zo suroviny vybrať tú časť, ktorá je najvhodnejšia na ten–ktorý účel. Dodatočnému vyschnutiu opálu sa často predchádzalo ponáraním do oleja. Hrozilo tu však nebezpečenstvo, že keď sa olej vonkajšími vplyvmi rozloží, kameň môže dostať nepekné sfarbenie alebo celkom stratiť farbu a stane sa tak bezcenným. Opal by sa nikdy nemal brúsiť do hrán, vždy len do rovných alebo zaoblených väčších plôch. Obľúbenou formou bolo brúsenie do oválu s mierne oblým výbrusom. Je samozrejme, že brusič sa musel podrobovať možnostiam ktoré mu dávala surovina.
Ešte jeden komponent vo vzťahu k spotrebiteľovi, a to zlatnícke spracovanie, t.j. osadenie opálov. Po brúsení a leštení bolo dôležitým aktom jeho osadenie. Opál sa často a správne obkladal rôznymi drahokamami, ale i naopak. Pri niektorých opáloch, hlavne priesvitných sa podkladal farebný hodváb alebo pávie perie. Veľmi priesvitné opály sa osadzovali na čierny podklad, aby interferenčné farby nerušilo svetlo, ktoré by sa mohlo odrážať od lesklej podložky.
Mliečny opál možno brúsiť do stredne veľkej formy, podobne ako ametyst, malachit a iné. Opál v matečnej hornine možno brúsiť len na malé kúsky, podobne ako beryl , topás , akvamarín a i. Kým ale ostatné drahokamy sa mohli brúsiť do viacerých foriem, pri opáli ostala len forma zaoblenia do gule a pologule. Rozhodujúca pritom bola veľkosť ťažených kusov.