Dubnické opály
Obdobie 1800 - 1845
V tejto dobe sa ťažba opálu začala zjavne brzdiť. Z reagovania Dvorskej komory v Budíne možno usudzovať, že nadriadené zložky boli bezradné voči pomerom vznikajúcich na opálových baniach. Bol to akýsi začiatok konca dobývania drahého opálu. Príčin bolo veľa: - živelnosť spôsobená nesystematickou ťažbou - nekontrolovatelnosť množstva vyťaženého opálu - banské diela sa nezachytávali na mapách a neviedla sa evidencia opálov a s cennejšími kusmy sa priekupničilo. Týmto možno vysvetliť aj neporiadok na bani. Práce na revíroch boli zastavené a dobývacie polia začali chátrať. Sedliaci z Červenice boli ponechaný na seba, čo ich zavádzalo ku krádežiam opálu z ložísk.
A tak sa neodbornými zásahmi začali ničiť lesy a znehodnocovať jedinečné náleziská drahých opálov, čím sa sťažila aj ďalšia ťažba a znížila sa možnosť dobrého prenájmu. Preto sa vydali nové zákony. Kto prekročí hraničnú čiaru prenajatého priestoru, bude potrestaný súdom podla prísnych zákonov. Štát dal veľké financie na opravu zdevastovaných revírov a nájomca si mohol sám podla svojej vôle vybrať robotníkov na ťažbu. Boli vydané aj nové a prísne zákony o ťažbe opálu. Malo sa začať ťažiť aspom do hĺbky 10 m. Ložiská sa mali preskúmať z najhlbšieho bodu až na povrch. Prázdne priestory sa museli opäť zasypať.
Pretože bane dlho nik neobhospodaroval , hornina miestami zvetrala, strácala kohéziu a vznikli nebezpečné miesta. Tento stav bol typický najmä pre Libanku , ktorá bola považovaná za najnádejnejšiu lokalitu. Svahy Šimonky vzbudzovali nádej hoci tu išlo o pomerne tvrdú horninu. Hladanie opálov sa stalo nebezpečné. Mnohé okolnosti svedčili o tom, že bane sú vyčerpané.
LIBANKA a ORLOVSKÝ LAZ
nedávali mnoho nádeji na bohaté nálezy.
DUBNICKÁ STRANA
tiahnúca sa paralelne s Libankou, bola natoľko rozrytá, že ťažba vyžadovala veľa námahy.
REVÍR ČOLO
bol v dezolátnom stave a banské diela boli neprístupné. Podľa kvality horniny sa zdalo, že tu išlo o úspešnú a intenzívnu banícku činnosť.
LÚČINÁ /HUVÍZ/
tu sa nenašli nijaké stopy po baníčení.
PASTIERKA
nedávala veľa nádejí na ťažbu opálu.
KUNDEROV
tu sa našli stopy a pozostatky v zárezoch a ryhách.
REMETY
tu sa našli stopy len kutiskách a pingách , ktoré však už boli sotva znatelné.
REVÍR STRÁNE /CAROLI BAŇA/
bola celkom zasypaná.
BAŇA ĽUDOVÍ a APOLÓNIA
ležiace v tom istom revíre boli pod vodou.
VYŠNÁ , STREDNÁ a NIŽNÁ BUČINA
tieto banské diela boli ešte použivateľné.
PREDBAŇA
bola najväčšiou kutacou ryhou. Bola situovaná na revír Stráne. Jej ďalšie hĺbenie zapríčinilo silný nával vody, ktorý znemožnil všetky ďalšie práce.
BAŇA JOZEJ
rezaním v tejto štôlni nový nájomca odkryl bohaté ložiská drahého opálu. Vďaka komisii z banského eráru a prísnych stanov sa zastavil živelný vývoj opálových baní a mnohé bane sa dali opäť používať.
Štôlňa GABRIEL
baňa na Malej Šimonke na solivarskom územi /mohutné ložisko opálu/. Ložisko spadlo pod sklon 45° práce sa považovaliza namáhavé a nebezpečné.
Ryha a prekop ČOLO na červenickom priestore
Tu sa razil prekop /10 m dlhý/. Podľa povestí sa našli v týchto miestach ohnivé opály.
Štôlňa LUDOVÍT
bola najmohutnejším ložiskom. Vychádzala z údolia Schlam a siahala až na hrebeň Libanky. Vzniklo to neucelené a rozhárané pracovisko s 25 m kutacou ryhou, ktorá ustavične menila smer. Opál sa miestami objavil v hniezdach. Množstvo jaloviny sa nepremyslene haldovalo. Opály sa tu hladali v hĺbke na bočných stenách.
Štôlňa APOLÓNIA
počva tejto štôlne bola od započatia ťažby pod vodou a musela sa raziť pomocná šachta.
Štôlňa KAROLleží nad Apolóniou. Tu sa razilo v dvoch smeroch. Zo západného horizontu sa dobývalo mohutné ložisko. V druhom horizonte sa razilo v starinách.
Štôlňa LEŠTINÁ
Druhou čelbou bola podfáraná štôlňa LEŠTINÁ ktorá je na úpätí Libanky. Tu sa našli pekné opály.
NIŽNÁ a STREDNÁ BUČINA
sa nachádzajú tiež v revíre na Libanke posiatom pingami a ryhami. Tu sa tiež konali práce v nádeji, že sa tu nájdu pekné opály.
Štôlňa JOZEF
tiež v banskom poli Libanka v dvoch nad sebou ležiacich kutiskách sa našli stopy drahého opálu. Ložisko súviselo s dolným ložiskom Bučiná. Vyskytlo sa tu málo opálu, preto možno túto lokalitu zaradiť len za nádejné ložiská opálu.
PREDBAŇA /údolie SCHLAM/
tu sa našli cenné opály ktoré však príval vody znemožnil vyťažiť. Táto baňa bola preto mimo prevádzky.
Revír DUBNÍK sa spájal s veľkou nádejou na ťažbu. Drahý opál sa tu však nenašiel.