Dubnické opály
Obdobie rokov 1880 - 1918
V tomto obdobý bol aj známy rozsah záujmu svetovej verejnosti o opál. Veľké konkurencia zo svetových nálezišť Austrálie a Mexika donútili opäť otvoriť naše bane. Za predmet banského podnikania označili ako heslo Drahý opál. Okem neho sa mohol ťažiť aj mliečny, voskový, lojový opál a hyalit. Nová rozloha bola 361474 m štvorcových.
Spolu bolo 14 štôlní s touto dĺžkou:
Karol – 700 mLeština – 500 m
Ján – 70 m
Bučina – 150 m
Baska – 110 m
Apolónia – 350 m
Paulína – 450 m
Močár /Delňa/ - 400 m
Fridrich – 400 m
Ľudovít – 750 m
Richard – 250 m
Emília – 70 m
Jozef – 1350 m
Viliam – 700 m
Treba dodať, že hoci ťažba na Šimonke sa zastavila už v r . 1859, jednako sa v zápisnici spoločnosti hovorí, že na Šimonke sa ťažil opál typu “HARLEKÝN“. Bol veľmi stáli, nepraskal a ani nestrácal farbu. Na Tancoške sa vyskytoval hlavne mličny opál, ktorého tu bolo neuveriteľne veľa. Pretože bane boli pomerne relatívne vysoko vo výške asi 150 m bol tu predpoklad pozoruhodných nálezov, pretože v sprievode mliečneho opálu prichádzal aj drahý opál .Razili sa preto banské diela žial, bez úspechu.
Pokusy na revíre Remety nespĺňali nádej preto ich opustili. Revír Libanka ostal reálnejšiou nádejou. Kým sa v dolných partiách našiel drahý opál v blízkosti tvrdého pyritu, v horných partiách sa objavili krásne exempláre v mäkšom augit–trachyte. Napriek neuspokojivej ťažbe ostávala nádej na jej zlepšenie. Pri tejto príležitosti treba poznamenať, že svetové odborné kruhy neprestali považovať opálové bane na Dubníku za svetový unikát. V štôlni Viliam sa postavila banská koľajová železnica. V štôlni Gabriel a Goldschmiedt sa začali prekutávať haldy, pretože sa ukázalo, že na týchto haldách možno očakávať pekné nálezy opálu. Samotné štôlne už boli však dávno opustené pre nadmerný príval vody.
V roku 1889 Jozef Veress uvádza, že najkrajšie nálezy sa vyskytujú v blízkosti pyritu. V blízkosti mličneho, alebo sklenného opálu nemal takú farbu. Veress tvrdí, že práve pyrit zohral veľkú úlohu pri tvorbe opálu. Pyrit prenikal aj cez biely opál.
15. januára 1889 sa objavil veľký nález opálu. Nálezu predchádzali náznaky v podobe hojného výskytu mličneho opálu. Bolo to v štôlni Viliam v nadmorskej výške 582 m.n.m na mieste zvanom Malý hapslík. Na počve sa ukázala malá žilka drahého opálu, hneď po nej druhá a tretia. Žilky boli hrubé asi 5 až 12 mm a mali belasú a červenú farbu. Po odstránení hlušiny sa ukázala hmota drahého opálu, ktorý bol pôvodne medzi ňou a bielym opálom "hrajúci pri svetle sviečky tisícimi farmami “. Hniezdo malo rozmery 75 x 50 x 3 cm. Takýto nález si nepamätali ani starý robotníci, hoci spomínali aj veľký nález z r.1882. Tento drahokam spracúvalo 13 zamestnancov brusiarne dva mesiace.
Miesto nálezu nazvali GIZELINOU KAPLNKOU.
Od 13.augusta 1890 mala bane v nájme spoločnosť ELSO.MAGYAR. Znalcovia získali obhliadkou baní a prezretím nájdených kusov drahého opálu záver, že drahý opál netvorý súvislé ložisko. V správe sa poukazovalo aj na to, že dubnický opál je svojou vnútornou hodnotou neporovnatelný s podobnými drahokamami a je monopolom v rukách svojho nájomcu. Podľa správcov je opálonosná hornina “pyroxentrachyt“ ohraničená andezitom, ktorý neobsahuje opál. Pracoviská boli síce jalové, ale práca prebiehala v opálonosných horninách. Ostávala preto nádej, že hocikedy možno naraziť na opál. Treba pracovať systematicky, trpezlivo a odborne, pretože niekedy jediný nález môže uhradiť i dlhodobú jalovú prácu.
Rozhodnútim Ministerstva financii prešli opálové bane dňom 1. novembra 1896 do prevádzky eráru /štátu/. Musíme konštatovať, že od roku 1896 ležala v skladoch všetká vyťažená surovina a nad ďalším osudom opálových baní visel otáznik. Zriadilo sa mnoho brusiarni kde sa opál spracúval.
Ťažba stále klesala a pre záchranu sa razili stále nové sledné chodby. V r. 1899 sa našlo pár mimoriadne pekných drahých opálov. Opály našli v štôlni Karol. Boli tu isté predpoklady, ale najmohutnejšie ložiská sa predpokladali na Libanke. Vrámci prieskumu sa zistilo, že hrebeň Libanky smerujúci na juh k Červenici, pozostáva z trachytu. Tento trachyt bol spočiatu mäkký, postupne tvrdší, pevný bez vrstvenia, naskrz predkaný puklinami. Pomer medzi výdavkami a príjmami bol alarmujúci. Preto vláda uvažovala o tom, že bane dá do prenájmu súkromníkom. Vyťažené a opracované opály nevyhovovali vkusu a požiadavkám svetového trhu. Uvažovalo sa aj o tom či by nebolo výhodnejšie úpravu a brúsenie na Dubníku celkom zastaviť .Austrálske opály prichádzali na trh neobrúsené . To brusičom umožňovalo prispôsobiť ich tovar vkusu záujemcov. Napriek narastajúcej konkurencii bola dobrá povesť dubnických opálov vo svetových odborných kruhoch ustavične živá. Ukázalo sa, že opály dlho ponechané v matečnej hornine sa popraskaním znehodnotili. Zásoba brúsených opálov ustavične rástla a obchod s drahokamami mal ustavične námietky proti kvalite i forme opálov.
Ministerstvo financii dňom 30. apríla 1903 brúsenie celkom zakázalo.