Dubnické opály
Obdobie 1845 - 1885
Podla zápisnice sa bane rozdelili na tri reviry a to následovne:
LIBANKA, DUBNÍK a ŠIMONKA
Nezjednotené ostali :
LIBANKA na ORLOVSKEJ STUDNI, ČOLO, LÚČINÁ /HUVÍZ/ PASTIERKA, KUNDEROV a REMETY.
Revír LIBANKA pozostával z týchto banských diel:
PREDBAŇA
banské diela boli v tom čase už opusené.
Štôlňa JOZEF
po zistení stôp drahého opálu bola v prestavbe. Dve štôlne z tohto komplexu boli pod horizontom Predbaňa a dosahovali najnižši bod na opálových baniach. Štôlne súviseli s Bučinou. Otvory štôlne a štôlňa sama boli čiastočne zasypané. Na východnom svahu Libanky, medzi Predbaňou a štôlňou Jozef objavili opálové ložiská otvorené povrchovými ryhami.
Baňa LUDOVÍT
pracovalo sa tu v starých povrchových ryhach. Počva však bola pod vodou. Z tejto bane sa razila sledná chodba na Apolóniu.
Baňa APOLÓNIA
leží v blískosti bane Ludovít. Banské práce na tejto bani boli mnohotvárne. Boli zamerané na odvodnenie a na vzájomné pospájanie jednotlivých banských diel.
Baňa KAROL
bola rozdelená na dve časti Dolnú a Hornú. Dolná baňa Karol bola sfáraná cez výdrevnú štôlňu. Tu sa našlo mohutné ložisko opálu. Na ložisku sa pracovalo v oboch smeroch. Jedným smerom sa blížili k Apolónii spojenou s Hornou časťou Karol. Horná časť Karol - tu sa razili banské diela, ktoré sa mali napojiť na opálové ložiská, predpokladané v blizkosti tejto časti.
LEŠTINÁ
najnižšie horizonty boli pod vodou a ťažba sa omedzovala len na horné horizonty. Chodba sa razila v žltej hline a andezite, pričom hornina bola miestami zvetralá, miestami pevná.
REVÍR DUBNÍK
sa zúžil zo 45662 na 12128 m švorconých. Revír nebol úspešný a preto ostal opustený.
REVÍR ŠIMONKA
mal po zregulovaní s LAZOM výmeru 72000 m švorconých so štôlňou GABRIEL. Vzhladom na to, že v tomto pristore bola v minulosti intenzíva povrchová činnosť, opálové ložisko sa dalo predpokladať len v hlbších partíciach.
ČOLO
bolo opustené po započatí prác.
ŠIMONKA - LAZ
sa spojil s revírom Šimonka.
LUČINÁ /HUVÍZ/
bol nevyužitý.
PASTIRKA
revír bol malý a neporušený.
KUNDEROV
sa rozprestieral na svahu Libanky na vŕšku Tancoška smerom na Pusté Pole. Objavili sa tu pozoruhodné ryhy.
REMETY
niesli stopy po banskéj činnosti v menších pingách.
V roku 1876 sa odborným geologickým prieskumom zistilo, že bane do roku 1880 budú celkom vyčerpané. Prieskum poukázal na to, že na vyšších obzoroch sa opál vyťažil. Záchrana baní bola len v tom, aby sa razilo do hĺbky. Štôlne sa razili len nepravidelne. Bane pomaly strácali zamestnancov. Razili sa nové štôlne no bez úspechu. "Gesell tvrdí, že sú všeobecne hodnotnejšie opály nájdené na slnečnej strane. Opály z neslnečnej strany keď sa dostanú na slnko podliehajú skorému rozpadu. Ďalej zistil nepravidelnosť vo výskyte opálu. Všetky banské práce preto treba považovať len za nádejné hladanie drahokamov. Horné partie horniny nikdy nepovedia čo sa pod nimi nachádza."